Postup dialýzy, čo treba zvážiť?

Dialýza je postup vykonávaný na odstránenie škodlivých odpadov z tela v neskorých štádiách chronického ochorenia obličiek alebo chronického zlyhania obličiek. Dialýza Možno viac poznáte pojem dialýza. V normálnom zdravom tele tento proces vykonávajú obličky. Pri chronickom ochorení obličiek však obličky nie sú schopné vykonávať svoje funkcie. Dialýza pozostáva z dvoch typov, a to hemodialýzy a peritoneálnej dialýzy. Hemodialýza sa vykonáva pomocou umelej obličky (hemodialyzátor) na odstránenie odpadu a prebytočnej tekutiny z krvi. Krv sa potom vráti do tela pomocou dialyzačného prístroja. Medzitým peritoneálna dialýza zahŕňa chirurgický zákrok na umiestnenie plastovej trubice (katétra) do brucha. Pri tomto type dialýzy sa krv v tele čistí.

Kedy robiť dialýzu u ľudí s chronickým ochorením obličiek?

Podľa slov dr. Indah Fitriani, Sp.PD ako špecialistka na internú medicínu z nemocnice Awal Bros, East Bekasi, rozhodnutie začať dialýzu je skutočne ťažká vec. Je to preto, že terapia trvá celý život, čo pacientovi často spôsobuje nepohodlie a iné riziká. Aby sme odpovedali na vyššie uvedené otázky, dr. Indah odpovedala, že dialýzu treba začať, keď prínosy zníženia uremických prejavov alebo symptómov prevážia riziká a iné vedľajšie účinky na kvalitu života pacienta. K uremike dochádza, keď metabolický odpad tela naďalej cirkuluje v krvi, pretože obličky nie sú schopné vykonávať svoje funkcie. Pri začatí dialýzy je možné zvážiť niekoľko faktorov. Jedným z týchto faktorov je odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie (eGFR). Test eGFR odhadne, koľko krvi prejde cez glomerulus (drobné filtre v obličkách) každú minútu. Čím nižší je výsledok testu eGFR, tým závažnejšia je úroveň poškodenia obličiek. Nasleduje podrobnejšie vysvetlenie výsledkov testu eGFR:

1. Pacienti s eGFR >15 ml/min/1,73 m2

Pacienti s výsledkami eGFR nie sú na dialýze, hoci existujú symptómy, ktoré môžu súvisieť s konečným štádiom zlyhania obličiek. Zvyčajne títo pacienti stále reagujú na lieky lekára, takže dialýza sa vykonáva len zriedka.

2. Asymptomatický pacient s eGFR 5-15 ml/min/1,73 m2

Vo vyššie uvedenom stave pacienta lekár vykoná prísne vyšetrenie. Dialýza sa však nevykoná bez známok alebo symptómov spojených s ESRD (konečné štádium ochorenia obličiek).

3. Pacienti s eGFR 5-15 ml/min/1,73 m2 s príznakmi alebo symptómami, ktoré môžu byť spôsobené ESRD

Pacienti v tejto skupine musia podstúpiť konzervatívnu liečbu. Ak sa znaky alebo príznaky spojené s ESRD napriek liečbe nezlepšia, váš lekár vám môže odporučiť dialýzu. Okrem prípadov, keď si stav pacienta vyžaduje dialýzu (absolútna indikácia).) dialýza by sa nemala odkladať.

4. Pacienti s eGFR <5

Pacienti s vyššie uvedenými výsledkami testov budú potrebovať dialýzu, aj keď nevykazujú žiadne známky alebo príznaky ESRD. Okrem výsledkov vyššie uvedeného eGFR testu sa rozhodnutie začať dialýzu prejavuje aj symptómami spojenými s uremickým syndrómom, rýchlosťou poklesu eGFR, kvalitou života pacienta a samozrejme voľbou pacienta.

Ako je to s dialýzou u starších pacientov?

Dialýza sa stáva celoživotnou terapiou a spôsobuje pacientovi nepohodlie. Takže dialýzu treba zvážiť do hĺbky. U starších pacientov môže byť účinok dialýzy odlišný od účinku u mladších pacientov. Vo všeobecnosti môžu dialýzy alebo dialyzačné postupy u starších ľudí viesť k zníženiu kvality života po dialýze. Vedľajšie účinky dialýzy budú výraznejšie u starších pacientov. „Preto je potrebná edukácia pre pacientov a rodiny ohľadom komplikácií, ktoré sa vyskytujú pri hemodialýze alebo dialyzačných výkonoch (intradialytických výkonoch),“ povedal dr. krásne. Zdrojová osoba:

DR. Indah Fitriani, SpPD

Interný špecialista

Nemocnica Awal Bros, Východné Bekasi